Po roku 1918 vzrastala hustota dopravy aj v pohraničných oblastiach Československa, kde viedlo mnoho miestnych železníc ale aj viacero hlavných tratí. Zvýšenú potrebu dopravy na týchto tratiach sa ČSD pokúšali pokryť používaním rušňov radu 423.0. Na vozbu nákladných vlakov však potrebovali výkonnejšie rušne. Pretože spravidla nešlo o dlhé trate, vyhovovali tendrové rušne používané na bývalej tzv. Buštehradskej dráhe. Po rekonštrukcii rušňov na prehriatu paru sa ukázali byť veľmi výhodné.