Akcie spolku

Jazdy pre turistov sme začali v pondelok 23. apríla 2007 jazdou z Vrútok do Oravského Podzámku s mimoriadnym parným vlakom vedeným rušňom 310.433. Cestou do Oravského Podzámku aj späť sme absolvovali niekoľko fotozastávok pre turistov cestujúcich vo vlaku.

V nasledujúcom dni (v utorok 24. 4. 2007) sme pre turistov pripravili jazdu mimoriadnym zmiešaným vlakom tvoreným nákladnými aj osobnými vozňami. Vlak v úseku Vrútky – Diviaky – Banská Bystrica – Zvolen – Kremnica – mal v čele parný rušeň 556.036 (Štoker). Jazda sa začala pre turistov nepríjemným počasím s nízkou oblačnosťou a občasnými prehánkami, ale v priebehu dňa sa počasie zlepšilo, takže cestujúci fotografi si prišli na svoje. Aj napriek problémom spôsobeným nečakanou výlukou pri Kostiviarskej sa nám hoci s meškaním uskutočniť plánovanú jazdu k plnej spokojnosti turistov.

Tretí deň jazdenia na Slovensku sa opäť niesol v réžii nášho klubu. Tento raz sa mimoriadny osobný vlak v čele s rušňom 486.007 (Zelený Anton) vydal na cestu z Vrútok cez Zvolen do Lučenca. Na rozdiel od predchádzajúceho dňa fotografom tentoraz prialo počasie už od rána a na všetkých fotozastávkach si fotografi cestujúci vo vlaku mohli prísť na svoje. Pri tejto jazde sa už nevyskytli žiadne nepríjemnosti a tak sa vlak s turistami včas dostal do cieľa svojej cesty.

Nasledujúci deň sa o program pre zahraničných turistov staral náš partnerský Klub historickej techniky vo Zvolene. S ich parným rušňom 422.0108 turistov odviezli zo Zvolena do Čierneho Balogu, kde si návštevníci mohli pozrieť úzkokoľajnú železnicu s parným rušňom ČKD 5.

Posledný deň akcie sa opäť niesol v znamení veľkých pár. Tentoraz to bol rušeň 475.196 (Šľachtičná), ktorý sa s turistami vydal na náročnú horskú trať zo Zvolena do Dobšinej. Turisti si mohli pozrieť malebnú trať a urobiť mnoho zaujímavých a ťažko opakovateľných fotografií historického vlaku na mnohých fotogenických miestach tejto trate.

Historické vozidlá sme na akciu pripravovali už niekoľko týždňov pred jazdou. V deň akcie sme zavčasu ráno zostavili konvoj vozidiel a vyrazili do Žiliny. V Žiline sa Štoker presunul na súpravu čakajúcich vozňov a po nevyhnutnej skúške brzdy a nástupe hostí sa mimoriadny súpravový vlak vydal na cestu do Púchova nasledovaný požiarnym vlakom. V Púchove dostal Štoker nevyhnutnú údržbu spočívajúcu v premazaní klzných ložísk, dotiahnutí povolených spojov. Pretože išlo o slávnostný vlak, rušeň bol vyzdobený vlajkami Českej a Slovenskej republiky a plagátom znázorňujúcim trať.

Okolo rušňa čakajúceho na jazdu sa postupne začali zhromažďovať zvedavci, ktorí si chceli rušeň poobzerať zvonka aj zvnútra, odfotiť či už rušeň alebo svoje rodiny pri rušni či na ňom. Čakanie na odjazd vďaka neustálym otázkam a rozhovorom s množstvom zvedavých ľudí rýchlo uplynul a nastal čas odchodu.

Mimoriadny osobný vlak sa vydal na cestu po 70 ročnej trati, pričom zastavoval prakticky na všetkých zastávkach, pričom vždy bol privítaný množstvom ľudí z jednotlivých obcí púchovskej doliny. Na každe zastávke bol pripravený kultúrny program. Do jednotlivých vozňov postupne pristupovali ďalší cestujúci. Rušeň 556.036 však ukázal svoju silu a s vlakom bez problémov pokračoval po trati - stúpanie v niektorých miestach dosahovalo až 18 promile.

Mimoriadny vlak šťastne a bez akýchkoľvek problémov dorazil do cieľovej stanice Horní Lideč. Tam bol pre návštevníkov pripravený bohatý kultúrny program. Posádka mimoriadneho vlaku však ešte musela preposunovať rušeň k cisterne a doplniť tendetr vodou. Súpravy oboch vlakov sme pripravili na spiatočnú cestu a až potom sme si mohli dopriať chvíľu oddychu.

Spiatočná cesta prebehla rovnako bez problémov - návštevníkov akcie sme bezpečne dopravili do ich cieľových zastávok. Po príchode do Púchova sme ešte museli spojiť požiarny vlak s osobným vlakom, pretože do Žiliny sa už vlak vracal ako súpravový vlak vedený elektrickým rušňom.

Akcia ukázala, že parný rušeň v čele vlaku dokáže zaujať malých aj veľkých a že je stále pre mnohých ľudí zaujímavou atrakciou. Členovia Spolku Výhrevne Vrútky navyše ukázali, že o historické rušne sa zodpovedne starajú a tak zabezpečujú ich spoľahlivú funkciu.