Akcie spolku

Z histórie rušna 310.433

Rušeň radu 310.4 je pôvodnou konštrukciou lokomotívky v Budapešti, ktorá pre vtedajšie uhorské železnice skonštruovala úspešný rušeň triedy XII MÁV určený pre prevádzku na tzv. miestnych tratiach. Po rozpade Rakúsko-Uhorska vznikajúce Československé dráhy prevzali 53 rušňov tohto radu, ktoré získali označenie 310.433. V podstate rovnaké rušne ČSD prevzali aj od pôvodne súkromnej Košicko-Bohumínskej dráhy. Tieto rušne však boli označené radom 310.5. Rušne radu 310.4 a 310.5 slúžili na tratiach ČSD do 50. rokov minulého storočia, mnohé ďalej slúžili na vlečkách rôznych priemyselných podnikov.

Rušeň vyrobila Strojáreň královských štátnych dráh Budapešť vo filiálke Weitzer v Arade pod výrobným č íslom 957. Po prevzatí MÁV rušeň dostal č íslo XII.5495, po roku 1911 bol preznačený na 377.313. Pri preznačovaní vozidiel v roku 1925 mu ČSD pridelili č íslo 410.433.

Do 5.10.1935 bol evidovaný vo výhrevni Zvolen, od tohto dátumu prešiel do správy výhrevne Košice. V rokoch 1949 - 1950 bol evidovaný v depách Leopoldov a Prievidza. V roku 1931 v rámci veľkej opravy dostal rušeň nový kotol, ktorý vyrobili dielne štátnych dráh v Prahe, Masarykovo nádražie s výrobným č íslom 1655. V roku 1953 bol rušeň v ČSD zrušený, ale už od októbra 1952 rušeň slúžil na posune v cukrovare Pohronský Ruskov. Službu v cukrovare rušeň ukončil vo veku 74 rokov v roku 1970.

Od tohto okamihu sa začala jeho životná etapa múzejného rušňa. Rušeň po skončení prevádzky zrekonštruovala skupina nadšencov s podporou pracovníkov Švermových železiarní v Podbrezovej. Rušeň sa stal jedným z prvých exponátov Múzejného a dokumentačného centra ŽSR. V roku 1996 sa podrobil ďalšej rekonštrukcii, pri ktorej bol aspoň čiastočne vrátený do pôvodného stavu. Túto rekonštrukciu vykonali pracovníci Rušňového depa vo Vrútkach. A v tejto podobe rušeň jazdil až do dnešných dní.

Rozlúčková jazda

Od rekonštrukcie v roku 1996 sa o rušeň starali členovia Spolku Výhrevne Vrútky. Rušeň pravidelne prezentovali na každoročnom stretnutí historických vozidiel v Bratislave a urobili s ním mnoho jázd pre verejnosť. Rušeň 310.433 mohli vidieť návštevníci množstva nielen železničných akcií..

Pretože vo februári 2008 končí platnosť revízie kotla, členovia Spolku Výhrevne Vrútky sa rozhodli usporiadať rozlúčkovú jazdu. Jazda sa uskutočnila ako súčasť akcií organizovaných pri príležitosti 160. výročia príchodu prvého vlaku na Slovensko. Trasa rozlúčkovej jazdy bola viac-menej jasná okamžite potom, ako padlo rozhodnutie zorganizovať jazdu. Vzhľadom k pomerne malému dojazdu lokomotívy, sme si zvolili trasu, ktorá sa pre podobnú jazdu javí ako optimálna: Vrútky – Oravský Podzámok a spät.

Prípravy jazdy sa začali niekoľko týždňov pred samotnou akciou a spočívali v kontrole a oprave drobných chýb zistených na osobných vozňoch. Vzhľadom k tomu, že jazdu sme organizovali v polovici februára, museli sme počítat s možnosťou nočných mrazov. Preto bolo možné vodu do rušňa napustiť až bezprostredne pred zakúrením v peci. Vodu bolo pritom potrebné napustiť aj do cisterny, ktorá bola zaradená v požiarnom vlaku a samozrejme bolo potrebné zavodniť aj rušeň požiarneho vlaku – Ťapku T 435.093. Toto bola práca na celý deň pred jazdou. V peci Kačenky sme zakúrili už v piatok popoludní a nechali sme ju postupne sa dostať do tlaku.

V sobotu zavčas ráno už bola mašinka v plnom tlaku a mohli sme ju pripojiť na čelo súpravy historických vozňov a súpravu začať vykurovať. Februárové počasie nám však takmer zmarilo jazdu. Už niekoľko dní pred rozlúčkovou jazdou sa v noci teploty posúvali pod bod mrazu. V noci z piatku na sobotu však prituhlo silnejšie a k mrazu sa pridal aj silný nárazový vietor a husté sneženie. Pretože obavy so zamrznutia Kačenky nám celkom oprávnene bránili doplniť ju vodou v studenom stave, plánovali sme vodu do vaní naplniť až v sobotu ráno v čase, ked mašina bude rozohriata a zamrznutie nehrozilo. Tu nám situáciu skomplikovalo počasie a my sme museli vodu doplniť náhradným spôsobom v spolupráci s našimi priateľmi zo spoločnosti OKV Vrútky. Na šťastie sme to všetko stihli tak, aby sme súpravu mohli prisunúť do osobnej stanice a odísť s rozlúčkovým vlakom včas. Aj počasie sa umúdrilo – vietor rozfúkal oblaky a pred deviatou sa ukázal síce mrazivý, ale inak krásny zimný deň.

Po prisunutí súpravy do stanice Vrútky bolo treba záujemcom o jazdu predať rezervované cestovné lístky a usadiť ich do vagónikov. Stihli sme to všetko včas a popri tom sme ešte stačili o našej akcii informovat televízny štáb televízie JOJ.

Podľa plánu niekoľko minút po deviatej súprava vyrazila do Kraľovian. Pretože bola pomerne silná zima a Kačenka vykurovala súpravu parou, rozhodli sme sa šetrit vodu aj uhlie. Preto sme pre prvú časť cesty spojili súpravu mimoriadneho parného s historickými vozidlami s požiarnym vlakom, pričom ťažnú silu vyvíjal vložený rušeň T 435.093. Po príjazde do Kraľovian sme však súpravy rozdelili a ďalej už pokračovali každá zvlášť.

Aj z Kraľovian sme vyrazili podľa plánu. Rozlúčková jazda sa stretla u nadšencov historických vozidiel s velkým ohlasom. Známkou záujmu o jazdu bolo jednak rezervovanie všetkých voľných miest v súprave v priebehu niekoľkých dní po zverejnení akcie , jednak desiatky nadšencov pozdĺž trate na Orave. Prvá skupina fotografov sa objavila hneď po výjazde z tunela za Kraľovanmi. Fotografi sprevádzali súpravu prakticky počas celej jazdy.

Aby ani cestujúci vo vlaku neprišli o zaujímavé fotografie, pripravili sme aj pre nich tri fotografické zastávky. Pri každej zastávke mohli cestujúci vystúpiť z vlaku, súprava niekoľko metrov cúvla a potom urobila rozjazd tak, aby si cestujúci mohli odfotografovat nielen stojaci ale aj pohybujúci sa vlak. Kolegovia fotografi znalí miestnych pomerov vybrali miesta, na ktorých mohli vzniklnúť skutocne pekné fotografie.

Po príchode do Oravského Podzámku cestujúci mohli navštívit Oravský hrad a pozrieť si zaujímavú expozíciu. Posádky oboch vlakov (historického aj požiarneho) zatiaľ preposunovali rušne na opačnú stranu súprav. Pretože Kačenka minula viac ako dve tretiny vody z vodných vaní, bolo potrebné ju doplniť. Vodu sme priviezli v cisterne v požiarnom vlaku. Po malých technických komplikáciách spôsobených mrazmi, sa to aj podarilo. Kačenka bola ošetrená a vykurujúc súpravu čakala na cestu domov.

Spiatočná cesta prebehla tiež podľa plánu bez najmenších problémov. Približne o 17.40 sme dorazili do osobnej stanice vo Vrútkach. Cestujúci vystúpili dúfame spokojní, aj keď asi trocha vymrznutí. Nás čakal ešte návrat do Výhrevne a upratanie celej súpravy. Pretože celý den sa udržal mráz a k večeru ešte prituhlo, bolo nevyhnutné všetky vozidlá opät odvodniť. Preto sme hneď po príchode do Výhrevne museli vypustiť vodu z cisterny, po vychladnutí motora odvodniť Ťapku a vypustiť vodu z vaní Kačenky. Aby mráz nepoškodil konštrukciu napájačov, prakticky hneď po príchode sme rozobrali oba napájače. Keď v noci klesol tlak v kotli a kotol vychladol, na ďalší deň sme vypustili aj vodu z kotla.

Pretože Kačenka statočne slúžila na všetkých našich akciách, chceli sme sa s nou dôstojne rozlúčiť. Dúfame, že sa nám to podarilo a že všetci účastníci tejto jazdy odchádzali domov bohatší o zaujímavé zážitky a spokojní, že boli pri tom.

V článku boli použité informácie z knihy: Jirí Kubáček a kolektív: Dejiny železníc na území Slovenska, vydali ŽSR v roku 1999 v Bratislave.
V článku boli použité fotografie Ing. Igora Molnára, Milana Vojteka a Ing. Petra Nagya.

Prípravy akcie

Prípravy akcie začali už v januári 2008, kedy sme pripravili rámcový scenár akcie a konzultovali ho s pracovníkmi ZSCS, a.s. Po jeho odsúhlasení sme začali s prípravami. Pretože náš plán obsahoval pomerne veľa jázd mimoriadnych vlakov s historickými vozidlami z viacerých klubov na Slovensku ale aj zo zahraničia, prípravy boli pomerne náročné a zabrali veľa času. Ale snáď všetka táto práca stála za to. Nakoniec, posúďte to sami.

Našim zámerom bolo verejnosti predstaviť historické vozidlá Múzejného a dokumentačného centra ŽSR (MDC) deponované vo Výhrevni Vrútky a spravované členmi Spolku Výhrevne Vrútky. Vzhľadom k mimoriadnosti tejto akcie sme však chceli predstaviť aj iné historické vozidlá. Pretože sme spolupracovali so ŽSCS, chceli sme okrem historických vozidiel predstaviť aj súčasné vozidlá tohto najvýznamnejšieho dopravcu v železničnej nákladnej doprave na Slovensku.

Aby mohla prezentácia takého veľkého počtu vozidiel prebehnúť, bolo ale potrebné pripraviť priestory pre výstavu. Na základe dohody so zástupcami ZSCS sme sa rozhodli výstavu vozidiel usporiadať v priestoroch zrušeného Rušňového depa vo Vrútkach. Našou úlohou bolo tieto priestory uviesť do slušného stavu. Znamenalo to upratať priestory okolo točne, pretože tam sa ešte niekoľko týždňov pred akciou rozpaľovali nepotrebné vozidlá, pokosiť trávu v celom areáli depa a vôbec, upratať tam. Pretože súbežne sme potrebovali pripravovať vozidlá na jazdy mimoriadnych vlakov, rozhodli sme sa osloviť širokú verejnosť s prosbou o pomoc formou mimoriadnych brigád.

Treba úprimne priznať, že odozva na našu výzvu nebola taká, ako sme očakávali. Napriek tomu sa našla malá skupina odvážlivcov, ktorí pricestovali do Vrútok a boli ochotní svojou troškou prispieť k skrášleniu prostredia. Žiaľ v sobotu 17. apríla sa proti nám obrátilo aj počasie, pretože dážď znemožnil vykonávať pôvodne plánované práce. Preto sme museli zvoliť náhradný program. Brigádnikov sme rozdelili do menších skupín a pomohli nám pri údržbe respektíve v príprave vozidiel na pripravovanú akciu. Jedna dvojica pomáhala pri výmene uhlíkov v trakčných motoroch na Sergeji, ďalšia dvojica asistovala pri úprave a zakladaní ochranných sít do dýmnice na Šľachtičnej, ďalší čistili Kačenku a 433-ku. Ostatní pomáhali čistiť priestory depa po následkoch rozpaľovania nepotrebných vozidiel.

Pretože pomoc dobrovoľníkov sme potrebovali, rozhodli sme sa brigádu zopakovať aj v ďalších víkendoch. Žiaľ odozva na našu pozvánku bola zanedbateľná. Napriek tomu sa našlo pár ochotných rúk a prišli pomôcť aj v ďalších týždňoch. Brigády naplno prebiehali aj v poslednom týždni pred samotnou akciou. Podarilo sa nám vyčistiť celý priestor medzi Výhrevňou a halami rušňového depa, vyčistiť a natrieť točňu, vyčistiť celý priestor medzi halami a točňou, vykosiť trávu v priestoroch depa. Napriek poriadnemu vypätiu síl sa nám podarilo priestory pripraviť na návštevu verejnosti.

Príprava akcie však neznamenala len čistenie priestorov ale aj organizáciu ostatných aktivít. Bolo potrebné doladiť množstvo detailov súvisiacich s návozmi vozidiel do Vrútok, s cestovnými poriadkami mimoriadnych vlakov, dohodnúť požičanie osobných aj nákladných vozňov pre mimoriadne vlaky a samozrejme aj presne naplánovať pohyby vozidiel a ďalšie činnosti počas akcie - napríklad čistenie parných rušňov od popola po jazdách a ich zbrojenie vodou, uhlím a olejom. Tieto náročné a pritom neviditeľné prípravné práce zvládol veľmi úspešne Laco Jambor.

Piatok, 30. mája 2008

Program akcie bol veľmi bohatý. Pre nás sa začínal už vo štvrtok 29.mája 2008 návozom vozidiel z Popradu (T 466.0254, M 240.042, ubytovací vozeň a osobné vozne), v piatok 30. mája pokračovali návozy vozidiel z Bratislavy (T 679.019 a osobné vozne MDC pre mimoriadne vlaky), z Poľska (Ty 2-911, SN 61-168 a ubytovací vozeň), zo Zvolena (vozidlá radu 736 a 773). Ako jednotlivé návozy prichádzali, vozidlá z nich sa priebežne umiestňovali na miesto výstavy.

Oficiálny program pre verejnosť sa začal v piatok 29.mája 2008 jazdou mimoriadneho nákladného vlaku pre fotografov po trase Vrútky - Kremnické Bane a späť. V čele vlaku bol dieselový rušeň T 466.0254, ktorý vyrobili v Turčianskych strojárňach v Martine a pred časom bol súčasťou expozície vozidiel Výhrevne Vrútky. V súčastnosti sa o vozidlo starajú a prevádzkujú ho členovia Veterán klubu železníc v Poprade (VKŽ). Nasledujúce fotografie zachytávajú mimoriadny nákladný vlak v rôznych miestach trasy.

Sobota, 31. mája 2008

Hlavný program pre verejnosť - najmä pre deti sa konal v sobotu a v nedeľu.Veľkým lákadlom pre milovníkov parných rušňov mali byť hviezdicové jazdy mimoriadnych osobných vlakov z rôznych miest do Vrútok. V sobotu skoro ráno sme preto museli naviezť parné rušne do východzích miest - rušeň 498.022 Českých dráh so súpravou historických vozňov do Čadce a rušeň 486.007 so súpravou novších vozňov do Liptovského Mikuláša. Súpravy do oboch miest navážali elektrické rušne radu E 499.0, ktoré pri ceste do Vrútok viezli požiarne vlaky. Do Čadce súpravu navážala muzeálna E 499.047 a do Liptovského Mikuláša ešte stále prevádzková ale rovnako historická E 499.001. Okolo ôsmej hodiny rannej vyrazili z oboch staníc mimoriadne parné vlaky. Vo všetkých zastávkach sa tešili mimoriadnemu záujmu cestujúcich ale aj okoloidúcich či už na zastávkach kadiaľ vlaky prechádzali, v železničných staniciach alebo na súbežných komunikáciách. Obe súpravy dorazili do Vrútok krátko po pol desiatej a priviezli tam množstvo návštevníkov.

Všetci návštevníci si mohli prezrieť vystavené vozidlá. V priestore okolo točne boli umiestnené parné rušne, pričom vystavované boli vždy všetky vozidlá, ktoré sa aktuálne nezúčastňovali žiadnych jázd. Počas celej akcie bolo vystavené prvé vozidlo sprevádzkované vo Vrútkach - rušeň 433.023, ktoré je v súčasnosti len neprevádzkovým muzeálnym exponátom - bol to tiež jediný parný rušeň vystavovaný v studenom stave. Ostatné parné rušne sú všetky prevádzkyschopné a v čase výstavy boli zakúrené, pretože sa aktívne zúčastňovali na niektorých jazdách.

Krátko po príchode súprav sa na výstavu presunuli aj rušne 486.007 a zanedlho po ňom 498.022 a spolu s už vystavenou Šľachtičnou 475.196 sa tešili zaslúženému záujmu návštevníkov.

V druhej časti priestoru okolo točne boli vystavené vozidlá motorovej trakcie - motorový vozeň SN 61-168, ktorý do Vrútok zavítal z Poľskej republiky, muzeálny motorový vozeň M 274.004 Modrý šíp, motorový vozeň M 240.0042 spolu s motorovým rušňom T 466.0254 Pielstick ktoré do Vrútok priviezli kolegovia z partnerského Veterán klubu železníc Poprad.
Vedľa týchto historických vozidiel sa verejnosti predstavoval zástupca modernizovaných motorových jednotiek s riadiacim vozňom - jednotka radu 813-913.

Náš partner pri organizovaní celej akcie - Železničná spoločnosť Cargo Slovakia - pripravil výstavu aj ďalších rušňov. Vystavená bola väčšina typov rušňov, s ktorými sa možno stretnúť na severnom Slovensku. V priestore depa boli vystavené jednak dieselelektrické rušne radov 721, 751, 736, 770 a 773, jednosmerné elektrické rušne radov 140, 183 a 131, dvojsystémový elektrický rušeň radu 363 a akumulátorový rušeň radu 199.

V priestore pri novej sociálnej budove bola pripravená výstavka iného druhu techniky - historické hasičské striekačky - ručné aj motorové vyrobené v rokoch 1924, 1934 a ďalších a hasičské auto Tatra 805. Na uvedení niektorých z týchto vozidiel do prevádzkového stavu sa tiež podieľali niektorí členovia Spolku Výhrevne Vrútky.

Vráťme sa ale k oficiálnemu programu podujatia. Po mimoriadnych parných vlakoch z Liptovského Mikuláša a Čadce do Vrútok prišiel ďalší mimoriadny vlak - tento raz mimoriadny rýchlik zo Zvolena v čele s historickým dieselelektrickým rušňom T 678.012 (Pomaranč). Vlak do Vrútok priviezli členovia Klubu historickej techniky vo Zvolene, ktorí majú tento rušeň v starostlivosti.

Po príchode tohto vlaku sa začala oficiálna časť programu - príhovory zástupcov ŽSCS a hostí z Poľska. Po ich príhovoroch vystúpili Turčianske mažoretky.

Približne v rovnakom čase bola pre nadšencov parných rušňov a fotografov pripravená ďalšia atrakcia - mimoriadny nákladný vlak v čele s dvomi výkonnými parnými rušňami. V čele 25 vozňového nákladného vlaku bol rušeň 556.036 a na príprahu poľská Ty2 911. Vlak mal pred sebou pomerne náročnú trasu - cestu do Banskej Bystrice a späť. Ako povinný požiarny vlak nasledovala ďalšia zaujímavá súprava - povinná cisterna a vozeň WLAB pre hasičov, boli doplnené 15 nákladnými vozňami. V čele tejto súpravy boli pripravené ďalšie historické rušne: vrútocký Sergej T 679.1168 a Pomaranč T 679.019, o ktorý sa starajú členovia Klubu priateľov histórie železničnej dopravy z Bratislavy. Vlak vzbudil zaslúženú pozornosť fotografov po celej trase.

Po príchode do Banskej Bystrice sa parné rušne vezené Sergejom vydali do Zvolena - otočiť sa na triangli. Na spiatočnú cestu do Vrútok sa rušne vydali v opačnom poradí - ako vlakový rušeň šla poľská Ty2-911, na príprahu potom Štoker 556.036. Podobne si poradie vymenili aj dieselové rušne v čele požiarneho vlaku.

A tu vidíte unavenú, špinavú ale spokojnú posádku rušňa 556.036 po návrate z jazdy

Pre návštevníkov výstavy, predovšetkým pre deti bol po celý deň pripravený zaujímavá program. Okrem statických ukážok vystavenej techniky, sa záujemcovia mohli povoziť na stanovišti parného rušňa 310.433. Kačenke, ako rušeň prezývame skončila v marci platnosť revízie kotla, ale kvôli tejto akcii sme po dohode s kotlovým komisárom urobili vizuálnu prehliadku kotla a tlakovú skúšku a komisár predĺžil platnosť revízie tak, aby rušeň mohol na našej akcii fungovať. Vďaka tomu mnohým deťom aj dospelým priniesol veľa radosti.

Deti, ktoré zaujala hasičská technika sa mohli zabaviť pri stánkoch dobrovoľných hasičov z Priekopy, ktorí pre deti pripravili súťaže - "zostreľovanie" plechoviek prúdom vody z hasiaceho prístroja, beh s požiarnou hadicou. Pre záujemcov boli pripravené ukážky záchranárskej techniky hasičov. Popoludní, prišli aj profesionálni hasiči a návštevníkom predviedli ukážku vyprosťovania cestujúcich z havarovaného automobilu.

Pri organizovaní akcie nám významne pomohli aj príslušníci Železničnej polície. Okrem usporiadateľskej služby prezentovali na výstave svoj stánok s ukážkami výstroje zásahovej jednotky. Súčasťou ich prezentácie bola aj ukážka bojových umení. Stánok policajtov sa rovnako ako iné atrakcie tešil zaslúženej pozornosti detí aj dospelých

Po návrate parných rušňov z jazdy boli postupne vyzbrojené vodou a uhlím a presunuli sa do priestoru točne, kde sa pripravili na nočné fotografovanie. Pre fotografov sme tak pripravili ďalšiu atrakciu, ktorá doteraz vo Vrútkach nebola obvyklá.

Nedeľa, 1. júna 2008

Akcia Železnica pre deti pokračovala aj v nedeľu 1.júna 2008. Na výstave sa zúčastňovali všetky nejazdiace rušne. Podobne ako na sobotu, aj na nedeľu boli naplánované jazdy mimoriadnych vlakov. Prvý vlak vychádzal z Vrútok a smeroval do Kremnice. V jeho čele boli zapojené rušňe 498.022 ako vlakový rušeň a 475.196 ako rušeň príprahový.

Z Prievidze do Vrútok sa vydal ďalší mimoriadny vlak vedený rušňom 464.001, ktorý do prevádzkového stavu uviedli a teraz ošetrujú a prevádzkujú členovia Prievidzského parostrojného spolku. Oba mimoriadne vlaky sa stretli v stanici Horná Štubňa, kde pripravili cestujúcim oboch vlakov aj ostatným divákom zaujímavé pohľady počas posunu v stanici Horná Štubňa a dopĺňaní vody do Ušatej.

Po skončení posunu a dozbrojení vody sa oba mimoriadne vlaky vydali do cieľových staníc - Šľachtičná s Albatrosom do Kremnice a Ušatá do Vrútok.

Po príchode mimoriadneho vlaku do Kremnice sa cestujúci vydali na prehliadku mesta a rušňová čata preposunovala rušne na opačný koniec vlaku. Potom si mohli chvíľu oddýchnuť a pripraviť sa na spiatočnú cestu. Cesta späť prebehla štandardne len s malým problémom, kedy sa počas jazdy pretrhla gumená brzdová hadica na jednom z historických vozňov. To spôsobilo núdzové zastavenie vlaku, pričom časť zostala stáť v tuneli. Poruchu sa však v priebehu niekoľkých minút podarilo opraviť a vlak mohol s malým meškaním pokračovať ďalej.
Cestujúci mimoriadneho vlaku z Prievidze si zatiaľ vo Vrútkach mohli pozrieť vystavené rušne, pozrieť si hasičskú techniku odviezť sa na stanovišti parného rušňa alebo sa zabaviť pri rôznych atrakciách alebo občerstviť. Popoludní sa Ušatá s historickým vlakom vydala na spiatočnú cestu do Prievidze, kam aj bez najmenších problémov dorazila.

Poďakovanie

Takúto rozsiahlu akciu sa nám podarilo zorganizovať a úspešne absolvovať len s pomocou mnohých ochotných rúk. V prvom rade treba oceniť prácu všetkých členov Spolku Výhrevne Vrútky. Na jazdy perfektne pripravili všetky parné rušne Peter Szépe a Matej Richtarčík s pomocníkmi, ktorí sa aktívne zúčastňovali aj čistenia priestorov Výhrevne aj celého rušňového depa a spolu s nimi Dušan Vaňko, Ľubo Vaňko, Jaro Černý a Laco Jambor. Posledný menovaný si zaslúži obrovské poďakovanie za mravčiu prácu pri organizovaní všetkých jázd, spracovaní cestovných poriadkov, plánovaní prepráv všetkých vozidiel do Vrútok a späť, pri organizovaní prevádzkového ošetrenia rušňov po jazdách a ďalších organizačných činnostiach.
Na tomto mieste chceme ešte raz poďakovať všetkým, ktorí zareagovali na našu výzvu a zúčastnili sa jarných brigád vo Výhrevni a pomohli nám pripraviť vozidlá a areál depa na akciu.
Poďakovanie patrí aj pracovníkom spoluorganizátora celej akcie - Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia, ktorí pomohli pri organizačnom zabezpečení akcie, pomohli personálom aj zúčastnenými a prezentovanými vozidlami. A výrazne pomohli pri financovaní celej akcie. Na úspechu sa však výrazne podieľali aj ďalšie železničné spoločnosti: Železničná spoločnosť Slovensko, a.s. zapožičaním osobných vozňov umožnila bezproblémové jazdy mimoriadnych vlakov, Železnice Slovenskej republiky zasa odpustením poplatkov za dopravnú cestu vôbec umožnili jazdu toľkých mimoriadnych vlakov. Bez prispenia týchto spoločností by sa akcia buď neuskutočnila vôbec, ale len vo veľmi obmedzenej podobe.
Veľké poďakovanie treba vysloviť aj na adresu členov Dobrovoľného hasičského zboru z Priekopy, ktorí pomohli pri organizácii programu v priestoroch rušňového depa, pri ozvučení areálu a ktorí sa postarali aj o naplnenie hladných a smädných žalúdkov návštevníkov akcie aj personálu.
Pri ďakovaní nesmieme zabudnúť ani na ochotných členov Klubu priateľov železníc pracujúceho pri Žilinskej univerzite, ktorí ochotne pomohli pri jazdách mimoriadnych osobných vlakov predajom cestovných lístkov a zaisťovaním bezpečnosti cestujúcich.
Na úspešnom priebehu celej akcie sa však podieľali aj členovia iných dobrovoľných klubov starajúcich sa o historické železničné vozidlá - konkrétne chceme poďakovať za spoluprácu pri jazdách mimoriadnych vlakov a vystavenie vozidiel členom Veterán klubu železníc z Popradu, členom Klubu historickej techniky zo Zvolena, členom Prievidzského parostrojného spolku z Prievidze, členom Klubu priateľov histórie železničnej dopravy Bratislava - Východ. Ďakujeme aj našim zahraničným priateľom a kamatárom z klubu Steam Story Agency z Prahy a priateľom z Poľskej republiky zastupujúcim Skanzen koľajových vozidiel v Chabowke.
Nakoniec chceme poďakovať všetkým subjektom, ktorí nám bez nároku na odmenu pomohli s propagáciou našej akcie - Mgr. Michalovi Vankovi z reklamnej spoločnosti VL Media a kolegom zo serverov zaoberajúcich sa železničnou problematikou - vlaky.net a railpage.net.
V tomto článku boli použité fotografie nasledujúcich autorov:

• Marian Handrik
• Ladislav Jambor
• Vlado Majerský
• Igor Molnár
• Peter Nagy
• Jozef Pilko
• Milan Vojtek
• Beáta Želtvayová

Za všetky fotografie ďakujeme.

Na záver

Zorganizovanie tejto akcie nás stálo veľa úsilia, času a aj peňazí. Dúfame však, že všetkým zúčastneným sa vo Vrútkach páčilo a že nám zachovajú priazeň a zavítajú aj na ďalšie akcie organizované členmi nášho spolku. A pretože jeden článok nemôže obsiahnuť všetko čo sa vo Vrútkach na prelome mája a júna 2008 dialo, môžete sa o našej akcii dočítať aj na iných stránkach. Výber článkov prinášame tu:

• Vrútky 2008
  
• Vrútky byly hlavním městem páry
• Vrútky byly hlavním městem páry II
• Železnica pre deti alebo víkendová akcia vo Výhrevni Vrútky - I. časť
• Železnica pre deti alebo víkendová akcia vo Výhrevni Vrútky - II. časť
• Mimoriadne vlaky vedené historickými rušňami na podujatí Železnica pre deti
• Deň deti so železnicou pohľadom Andyho a Peťa.
• Železnica pre deti : deň nultý.
• Železnica pre deti : deň prvý.
• Železnica pre deti : deň druhý.

Tento luxusný nostalgický vlak so zahraničnými turistami začal svoju cestu 14. júna 2008 v Budapešti. Na Slovensko prišiel cez pohraničný prechod Rajka a Rusovce. V sobotu 14. júna popoludní prišiel na stretnutie historických vozidiel na bratislavskom Rendeze. V nedeľu 15. júna najskôr absolvoval cestu z Bratislavy do Kútov a späť a následne cestu z Bratislavy do Trenčína. Túto časť cesty už zabezpečoval náš klub.

Mimoriadny vlak č. 30271 šiel najskôr po hlavnom ťahu z Bratislavy Východ do Leopoldova a ďalej po veľmi zaujímavej a pestrej vedľajšej trati cez Topoľčany a Chynorany do Trenčína. V čele vlaku bol ako vlakový rušeň Štoker (556.036) a na príprahu Zelený Anton (486.007). Po príchode do Trenčína sa turisti ubytovali v hoteli a vlakový personál ošetril vozidlá v rušňovom depe v Trenčianskej Teplej.

Nasledujúci deň (16. júna 2008) pokračoval mimoriadny vlak č.30270 z Trenčína cez Púchov, Žilinu a Čadcu do Poľska cez hraničný priechod Zwardoń. V úseku z Trenčína do Žiliny bol v čele parný rušen 486.006. V Žiline ho vystriedalo ďalšie historické vozidlo - elektrický rušeň E 499.047 (Bobina), ktoré mimoriadny vlak priviezlo až do poľského Zwardoňa. Tam súpravu maďarských vozňov prevzali kolegovia z Poľska a historickým elektrickým rušňom EP03.001 odviezli súpravu do vnútrozemia.

Tatranský expres sa na naše územie vrátil v piatok 20.júna 2008 cez hraničný priechod Muszyna - Plaveč. Tam súpravu vozidiel prevzali kolegovia z Veterán klubu železníc v Poprade a dieselovým rušňom T 466.0254 (Pieslstick) vlak previezli do Popradu, kde turisti prenocovali.

V sobotu 21.júna sme Tatranský expres prevzali opäť my a parný rušeň 475.196 (Šľachtičná) odviezol mimoriadny vlak z Popradu cez Spišskú Novú Ves, Margecany, Červenú Skalu a Brezno do Banskej Bystrice, kde turisti opäť prenocovali. V noci sa Šľachtičná prepravila do Vrútok a namiesto nej sme do Banskej Bystrice prepravili pripravený Štoker (556.036).

Nasledujúci deň ráno na turistov čakal v čele vlaku zakúrený Štoker pripojený tendrom vpred. Po náročnej horskej trati Banská Bystrica - Harmanec - Čremošné priviezol mimoriadny vlak do Diviak. Tam sa presunul na opačný koniec vlaku a tento raz už komínom vprad ťahal vlak z Diviak smerom na Hornú Štubňu, Kremnicu, Zvolen a ďalej do Lučenca, Fiľakova a maďarskej Šomošky. Tam na turistov čakal maďarský historický parný rušeň, ktorý súpravu historických vozňov odviezol späť do Budapešti, kde celá akcia skončila.

V článku boli použité fotografie nasledujúcich autorov:
• Ing. Peter Valent
• Martin Tomaník
• Miloš Chomjak
• Jozef Pilko