Parný rušeň 524.1117

Po roku 1918 vzrastala hustota dopravy aj v pohraničných oblastiach Československa, kde viedlo mnoho miestnych železníc ale aj viacero hlavných tratí. Zvýšenú potrebu dopravy na týchto tratiach sa ČSD pokúšali pokryť používaním rušňov radu 423.0. Na vozbu nákladných vlakov však potrebovali výkonnejšie rušne. Pretože spravidla nešlo o dlhé trate, vyhovovali tendrové rušne používané na bývalej tzv. Buštehradskej dráhe. Po rekonštrukcii rušňov na prehriatu paru sa ukázali byť veľmi výhodné.

Svojou koncepciou sú to dvojvalcové tendrové rušne na prehriatu paru so zásobou uhlia 4,6 metrov kubických a zásobou vody 13 metrov kubických. Určené boli pre výkony na pomerne krátkych vozebných ramenách vedľajších ale aj hlavných tratí.

Pri skúšobných jazdách rušne preukázali výkon asi 1250 koní (t.j. približne 920 kW). Na rovine utiahli vlak hmostnosti 1400 t rýchlosťou 55 km/h, na stúpaní 10 ‰ vlak hmotnosti 350 t rýchlosťou 53 km/h a na stúpaní 20 ‰ 400 tonový vlak rýchlosťou 23 km/h. Týmto výkonom preukázali schonosť pokrývať nároky kladené na nákladnú dopravu nielen na vedľajších tratiach ale aj na hlavných tratiach. V praktickej prevádzky sa osvedčili prakticky všade. Patrili medzi naše najvýkonnejšie nákladné rušne. Na slovenských tratiach sa používali ako náhrada za staré uhorské stroje, slúžili aj v postrkovej službe u ťažkých rýchlikov a podobne.

Rušne boli dodávané v priebehu rokov 1926 až 1943 v rôznych sériách, ktoré sa od seba v menších alebo väčších detailoch odlišovali. Napríklad séria rušňov 524.1106 až 524.1115 dodaná v roku 1931 lokomotívkou ČKD mala pod ležatým kotlom ešte jeden vodojem a mala zväčšený uhliak. Rovnaká séria bola pokusne vybavená ventilovým rozvodom Lentz namiesto posúvačového. Od ventilového rozvodu sa očakávali najmä výrazné úspory paliva a zlepšenie aj ďalších vlastností rušňov. Zlapšenia však neboli tak výrazné, ako sa očakávalo a preto sa po roku 1945 rušne rekonštruovali na šupátkový rozvod. Predvojnová séria z roku 1938 (524.1127 až 524.1129 - výrobca ČKD) mala modernizovaný kotol s veľkorúrovým prehrievačom a výhrevou plochou kotla zväčšenou na 144,5 m². Séria vyrobená v roku 1939 Škodovými závodmi (524.1130 až 524.1134) mala vyššie uložený kotol a v šupátkových komorách použité šupátka typu Trofimov. Aby sa hmostnosť rušňa rozdelila rovnomerne, postranné vodné vane sa vpredu zmenšili zmenou tvaru - boli skosené.

V rokoch 2. svetovej vojny sa rušne vyrábali pre potreby Slovenských železníc. Tieto rušne boli vybavené napájacím dómom a opäť rotujúcim ventilovým rozvodom Lentz. Takto jazdili na slovenských tratiach až do prvých rokov po dreuhej svetovej vojne, kedy boli rekoštruované na šupátkové rozvody.

Určitým nedostatkom rušňov bolo zvýšené zaťaženie traťového zvršku vo vodorovnom priečnom aj v zvislom smere. Hoci parametre kolies aj parného stroja odpovedali rýchlosti 60 km/h prerušne tohto radu bola pripustená rýchlosť najviac 55 km/h.

V priebehu vojny boli dodané ešte dve série rušňov radu 524.1. Jednu vyrobili ČKD druhú Škodove závody. V oboch sériách boli použité niektoré vylepšenia - hlavným rozdielom bolo použitie oceľového kúreniska, zväčšila sa výhrevná plocha kotla, použité boli šupátkové rozvody so šupátkami Trofimov, bol upravený pojazd vďaka čomu došlo k lepšiemu vyváženiu rotujúcich a oscilujúcich hmôt, takže mali najväčšiu dovolenú rýchlosť 60 km/h a výkon 1380 koní.

Využitie rušňov bolo najmä v nákladnej doprave, v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch minulého storočia však boli nasadzované aj v osobnej doprave - napríklad na trati Vršovice - Dobříš. Na slovenských tratiach jazdili s nákladnými vlakmi z Banskej Bystrice do Diviak, na trati z Púchova do Štrby, kde pracovali aj v postrkovej službe. Z prevádzky ich postupne vytláčali modrné vozidlá motorovej a elektrickej trakcie. Prevádzka rušňov radu 524.1 bola ukončená v roku 1980.

Základné technické údaje

Výrobca	První Českomoravská Kolben ČKD Praha Škodovy závody
Rozchod	1435 mm
Adhézna hmotnosť	70,6 t
Služobná hmotnosť	99,5 t
Usporiadanie pojazdu	1´E 1´
Priemer hnacích dvojkolesí	1308 mm
Počet parných valcov	2
Roštová plocha	3,87 m2
Výhrevná plocha kotla	144,5 m2
Indikovaný výkon	1250 k / 920 kW
Maximálna rýchlosť	55 km/h
Dodávky v roku	1924 až 1943

Technické údaje

Po roku 1918 v období hospodárskej konjnktúry vzrastala hustota dopravy aj na miestnych a hlavných tratiach v pohraničných oblastiach. Pre trate s hmotnosťami vyššími ako 13 t na nápravu boli potrebné výkonnejšie rušne ako vtedy používané rušne radu 423.0. Pretože sa zväčša nejednalo o dlhé trate, mohli byť použité aj tendrové rušne. Po pomerne dobrých skúsenostiach s rušňami bývalej Buštehradskej dráhy ČSD zvolili rušne radu Va, ktoré preznačili na rad 524.1. Prvý rušeň 524.107 prevzali od lokomotívky Českomoravská Kolben (ČMK) 6.12.1926. Rušne v ďalšom období vyrábali nielen ČMK ale aj ČKD a Škodove závody v Plzni.

Rušne mali kotol menovitého priemeru 1600 mm znitovaný z dvoch prstencov. Stred kotla bol 2800 mm na temenom koľajnice. Skriňový kotol mal medené kúrenisko s roštom s plochou 3,87 m² a s priamou výhrevnou plochou 14,7 m². Steny kúreniska boli hrubé 17 mm a trubkovnice 27 mm. Ležatý kotol mal plechy hrubé 17 mm. Tlak pary bol 13 barov a vzdialenosť medzi trubkovnicami bola 4500 mm. v kotli bolo 30 žiarnic a 70 plameníc. Celková výhrevná plocha kotla bola 154,5 m². Prehrievač pary bol malorúrkový s plochou 68,8 m².

Na dýmnici bol liatinový komín s korunou navrchu priemeru 420 mm. v spodnej časti dýmnice bol zabudovaný iskrojem. Na prehrievačovej skrini bola nasávacia záklopky umiestnená na časti pre mokrú paru. Ventilový regulátor bol v parnom dóme na druhom kotlovom prstenci. regulátor sa ovládal po boku kotla z búdky pákou s vodorovnou rokoväťou. Pred dómom a za ním boli piesočníky s ručným ovládaním. Poisťovacie záklopky boli na dóme.

Parný stroj bol dvojvalcový s vnútprným vstupom pary. Valce mali piremer 570 mm a zdvih piestov 632 mm. Posúvačové (šupátkové) komory mali priemer 250 mm. Ručné vyrovnávače tlakov sa ovládali tiahlami z búdky rušňovodiča.

Hnacie a spriahnuté dvojkolesia mali kolesá priemeru 1258 mm s obručami hrubými 50 mm. Druhé a posledné spriahnuté dvojkolie boli obojstranne posuvné ±22 mm, u prostredného - hnacieho dvojkolia - boli o 12 mm stenčené okolky. Predný aj zadný behúň boli Adamsovej konštrukcie bez vratných pružín a mali obojstranný výkyv (predný o ±65 mm a zadný o ±75 mm). Vonkajší rozvod bol Heusingerov. Rám bol plechový s postrannicami hrúbky 34 mm.

Vodné vane na bokoch kotla mali spolu s vodojemom pod uhliakom objem 13 m³ a uhliak umiestnený vzadu za búdkou mal objem 4,6 m³. Hmotnosť prázdneho rušňa bol 75,6 t, plne vyzbrojený vážil 97,8 t.